Vieme, ako oživiť ekonomiku, ale brzdí nás strach západných investorov, hovorí ukrajinský politik

Zdieľaj

„Stryj má do budúcnosti obrovský biznisový potenciál,“ je presvedčený Andrij Stasiv, zástupca primátora zhruba šesťdesiattisícového mesta na západnej Ukrajine. Na starosti má hospodársky rozvoj regiónu, v ktorom žije viac ako sto tisíc obyvateľov. Podľa neho by sa západné firmy vrátane českých nemali báť vstúpiť na ukrajinský trh. „Keď si u nás otvoríte továreň, pomôžete nám zastaviť ruských agresorov,“ hovorí Stasiv v rozhovore.

Čo sa dialo vo vašom meste v prvých dňoch a týždňoch ruskej agresie?

Na začiatku invázie sme sa pochopiteľne všetci báli. Nikto nevedel, čo sa stane zajtra. Starosta zvolal bezpečnostnú radu mesta, do ktorej sme okrem zastupiteľov pozvali napríklad veliteľa miestnej polície, veliteľa domobrany a ďalších dôležitých činiteľov a okamžite sme začali rokovať o tom, ako môžeme ochrániť našu komunitu. Vyhodnotili sme, z ktorých smerov na nás ruské jednotky môžu zaútočiť, a všetky prístupové cesty sme zabarikádovali tehlami a betónovými zátarasmi. Zostavili sme zoznam miestnych obyvateľov, ktorí sú schopní bojovať. Zisťovali sme napríklad, koľko ľudí v regióne vlastní strelnú zbraň. Najčastejšie išlo o poľovníkov, policajtov, veteránov zo sovietskej vojny v Afganistane a podobne. Mali sme aj tím dobrovoľníkov, ktorý neustále obchádzal mestské hranice a informoval nás o situácii.

Počas prvých týždňov vojny sme si nemohli dopriať chvíľku oddychu. Starosta spal s telefónom v ruke, radnica pracovala 24 hodín denne. Bolo to veľmi náročné a vyčerpávajúce obdobie. Ani teraz nejazdíme nikam na dovolenku a neustále tu musí byť aspoň jeden z zástupcov primátora k dispozícii.

Prijali ste aj nejakých vojnových utečencov, alebo skôr ľudia utekali odtiaľto?

Oboje. Prišlo k nám mnoho utečencov z východnej Ukrajiny. Museli sme im zaistiť ubytovanie, jedlo, vodu, oblečenie… Veľa nám v tomto pomohli naše partnerské mestá v Európe, ktoré nám hneď na začiatku vojny poslali nákladiakov s humanitárnou pomocou. Väčšina utečencov v Stryji zostala. Niektorí si už zaobstarali vlastné bývanie, iní zostávajú v provizórnych ubytovniach, ktoré sme pre nich postavili. Bolo tiež množstvo miestnych ľudí, ktorí utiekli do zahraničia, najmä ženy s malými deťmi. Ušli však aj niektorí muži, čo je pre mňa dosť nepochopiteľné. Mali zostať a brániť Ukrajinu, ale bohužiaľ sa rozhodli inak.

Ako veľmi sa od vlaňajška premenilo obyvateľstvo Stryja?

Oficiálne sme prijali 12 500 utečencov, ale v skutočnosti ich bude približne dvakrát toľko. O miestnych občanoch, ktorí odišli, nemáme presný prehľad. Celkovo sa ale zdá, že populácia Stryja od začiatku invázie vzrástla.

Ako dopadla invázia na tunajšie podnikanie?

Štátne inštitúcie sa museli spočiatku postarať predovšetkým o ľudí, takže podniky sme nechali byť, nech sa o seba starajú samy. Mnoho firiem bolo donútených prerušiť činnosť, aj kvôli tomu, že ich majitelia neboli na krízovú situáciu pripravení. Na Ukrajine je bohužiaľ častý nešvár, že si podnikatelia radšej kupujú nové autá a jachty alebo jazdia na drahej dovolenke, a nemyslia na vytváranie finančných rezerv.

Po pár mesiacoch sa ale situácia zlepšila a dnes niektoré sektory profitujú ešte lepšie ako pred vojnou. Paradoxne nám pomohol príchod utečencov. Nie všetci utiekli z domova bez peňazí a vďaka prisťahovalcom sa opäť podarilo naplniť naše reštaurácie, kaderníctvo a obchody. Ekonomike západnej Ukrajiny prospelo aj to, že sem presídlilo množstvo firiem z vojnových oblastí. Konkrétne do Stryja sa ich presťahovalo okolo dvadsiatich.

Ako veľmi sa od vlaňajška  premenilo obyvateľstvo Stryja?

Oficiálne sme prijali 12 500 utečencov, ale v skutočnosti ich bude približne dvakrát toľko. O miestnych občanoch, ktorí odišli, nemáme presný prehľad. Celkovo sa ale zdá, že populácia Stryja od začiatku invázie vzrástla.

Ako dopadla invázia na tunajšie podnikanie?

Štátne inštitúcie sa museli spočiatku postarať predovšetkým o ľudí, takže podniky sme nechali hoci, nech sa o seba starajú samé. Mnoho firiem bolo donútených prerušiť činnosť, aj kvôli tomu, že ich majitelia alebo na krízovú situáciu pripravení. Na Ukrajine je bohužiaľ častý nešvár, že si podnikatelia radšej kupujú nové autá a jachty alebo jazdia na drahej dovolenke, a nemyslia na vytváranie finančných rezerv.

Po pár mesiacoch sa ale situácia zlepšila a dnes niektoré sektory profitujú ešte lepšie ako pred vojnou. Paradoxne nám pomohl príchod utečencov. Nie všetci utekli z domu bez peňazí a vďaka prisťahovalcom sa opäť podarilo naplniť naše reštaurácie, kaderníctvo a obchody. Ekonomice západnej Ukrajiny prospelo aj to, že sem presídlilo množstvo firiem z vojnových oblastí. Konkrétne do Stryja sa ich presťahovalo okolo dvadsať.

.

More From Author

+ There are no comments

Add yours