V tohtoročnom druhom štvrťroku bol výkon stredoeurópskych ekonomík rozmanitý. Zatiaľ čo tá česká medzikvartálne vzrástla iba o 0,1 percenta, a tým pádom v prvej polovici roka stagnovala, ako maďarská, tak aj poľská ekonomika si medzikvartálne pohoršila o 0,3 percenta, respektíve výrazných 3,7 percenta. Výraznejšie lepšie si viedla tá slovenská, ktorá oproti prvému štvrťroku vzrástla o 0,5 percenta.
Slovensko ako jediné z Visegrádskej štvorky od začiatku minulého roka ešte neklopytlo a nezaznamenalo medzikvartálny pokles, hoci čelí podobným problémom v súvislosti s vysokou infláciou. Zatiaľ čo výkon maďarskej ekonomiky v druhom štvrťroku prehĺbil jej prepad do recesie, pokles tej poľskej nasledoval po predchádzajúcom výraznom raste o 3,8 percenta. Stále však platí, že s výnimkou tuzemskej ekonomiky ostatné spomínané krajiny už dávno dohnali predpandemickú úroveň HDP, zatiaľ čo nás dosiahnutie tejto méty ešte len čaká.
Rusko chce miliónové odškodné za výlety sobov. Nórsko radšej opraví plot
Najväčším premiantom v tomto ohľade je Poľsko, ktoré od pandémie aj napriek nedávnemu zhoršeniu rástlo jedným z najrýchlejších temp v Európskej únii. Tamojší HDP sa tak pohybuje zhruba osem percent nad priemerom roku 2019. Podobne ako v tuzemsku sa domácnosti aj inde v stredoeurópskom regióne museli zmieriť so značnou eróziou kúpnej sily vplyvom vysokej inflácie.
Avšak v porovnaní zďaleka najviac na to zareagovali obmedzením spotreby tie české, čo je tiež jeden z kľúčových dôvodov, prečo sme ešte nedohnali vyššie spomínanú métu. Podobne ako u nás inflácia však už ustupuje, hoci rôznym tempom. S ohľadom na to potom finančné trhy začínajú premietať nad blížiacim sa začiatkom uvoľňovania menovej politiky. To na pozadí vyššie spomínaného slabého výkonu stredoeurópskych ekonomík a vplyvom vysokej inflácie už vyčerpaného priestoru pre ďalšie posilňovanie s ohľadom na predchádzajúce značné reálne posilnenie môže ochladiť sentiment voči menám v regióne.
Česká koruna aj poľský zlotý by mali do konca roka ešte oslabiť k 24,35 koruny za euro, respektíve 4,60 zlotého za euro. Maďarský forint investorom stále ponúka najvyššie úročenie v regióne, hoci tamojšia centrálna banka menovú politiku už začala uvoľňovať cez znižovanie jednodňovej depozitnej sadzby z 18 percent na terajších 15 percent. K nej sa tento rok v septembri podľa nás pripojí aj poľská centrálna banka, zatiaľ čo ČNB k tomu pristúpi najskôr až na začiatku budúceho roka.
Po už výraznom poklese úrokového diferenciálu, a teda nižšej výnosnosti lokálnych inštrumentov, ako sú dlhopisy, jeho ďalší pokles príliš nenahráva posilňovanie regionálnych mien. Tým a všeobecne menám rozvíjajúcich sa trhov v poslednej dobe nepomohli ani nepriaznivé správy z Číny, ktoré ukazujú na problematické oživenie ekonomiky a bublajúce problémy v kľúčovom nehnuteľnostnom sektore.
+ There are no comments
Add yours