Zisky bánk celosvetovo vzrástli o 280 000 000 000 USD kvôli prudkému nárastu úrokových sadzieb: McKinsey

Podľa nového hodnotenia poradenského gigantu McKinsey banky spoločne vykazujú rekordné zisky. Aktuálne čísla sú najväčšie za posledných desať rokov.

Zvyšovanie úrokových sadzieb po období ich extrémneho znižovania spôsobilo niektorým bankám problémy hraničiace so počiatkami bankovej krízy. Napriek tomu sú pre banky súčasne požehnaním, aspoň podľa prestížnej konzultačnej firmy McKinsey.

Zvýšenie úrokových sadzieb podľa spoločnosti McKinsey pripravilo bankám cestu k tomu, aby rozšírili svoje čisté úrokové marže a zarobili viac na pôžičkách a hypotékach. Globálne zisky tohto odvetvia vzrástli náramne – zhruba o 280 miliárd dolárov.

Argentínčanov strhol extravagantný ekonóm s radikálne pravicovými názormi. Oprel sa aj do pápeža Františka

Spoločnosť uviedla:

Nedávny vzostup je dôsledkom prudkého zvýšenia úrokových sadzieb v mnohých vyspelých ekonomikách, vrátane nárastu o 500 bázických bodov v Spojených štátoch. Vyššie úrokové sadzby umožnili dlho očakávané zlepšenie čistých úrokových marží, ktoré v roku 2022 zvýšilo zisky sektora o približne 280 miliárd USD a zvýšilo návratnosť vlastného kapitálu (ROE) na 12 % v roku 2022 a očakávaných 13 % v roku 2023 v porovnaní s v priemere iba 9 % od roku 2010.

McKinsey hovorí, že čistý príjem bankového priemyslu vyskočil z približne 1 bilióna dolárov v roku 2021 na 1,3 bilióna dolárov v roku 2022, pričom na rok 2023 sa odhaduje 1,4 bilióna dolárov. Rast zisku prichádza uprostred mesiacov odlivu vkladov v najväčších bankách v USA vo výške 84,5 miliardy dolárov z JPMorgan Chase, Wells Fargo a Citigroup a ďalšími 44,35 miliardami dolárov opúšťajúcich Bank of America, Morgan Stanley a BNY Mellon v 3. štvrťroku tohto roku .

McKinsey predpovedá, že budúcnosť finančných inštitúcií bude utváraná štyrmi hlavnými globálnymi trendmi:

vyššími úrokovými sadzbami a tvrdohlavou infláciou,
technologickým pokrokom,
rastúcou vládnou kontrolou alternatívnych finančných inštitúcií a
posunom geopolitického napätia.
Po prvé, makroekonomické prostredie sa podstatne zmenilo, s vyššími úrokovými sadzbami a údajmi o inflácii v mnohých častiach sveta a tiež s možným spomalením čínskeho hospodárskeho rastu. Zrazu je možný neobvykle široký rozsah výsledkov, čo naznačuje, že sme na prahu novej makroekonomickej éry.

Po druhé, technologický pokrok sa neustále zrýchľuje a zákazníci sú stále pohodlnejšie a požadujú technologicky riadené zážitky. Najmä nástup generatívnej umelej inteligencie by mohol podľa našich odhadov zmeniť hru, zvýšiť produktivitu o 3 až 5 % a umožniť zníženie prevádzkových výdavkov o 200 až 300 miliárd USD.

Po tretie, vlády rozširujú a prehlbujú regulatórnu kontrolu netradičných finančných inštitúcií a sprostredkovateľov, pretože makroekonomický systém sa dostáva pod tlak a objavujú sa nové technológie, hráči a riziká. Napríklad nedávno zverejnené návrhy na konečný „koniec“ Basel III by viedli k vyšším kapitálovým požiadavkám pre veľké a stredné banky s rozdielmi medzi bankami.

A po štvrté, systémové riziko sa posúva, pretože rastúce geopolitické napätie zvyšuje volatilitu a podnecuje obmedzenie obchodu a investícií v reálnej ekonomike.