Júnový pokles sadzieb ECB potvrdený

Európska centrálna banka už na svojich posledných dvoch zasadnutiach začala trhy pripravovať na obrat kurzu a začiatok cyklu uvoľňovania menovej politiky. Včerajšia mediálna ofenzíva centrálnych bankárov na čele s guvernérom francúzskej centrálnej banky Francoisom Villeroyom trhy aj analytikov ďalej utvrdila, že k prvému poklesu úrokových sadzieb o 25 bázických bodov dôjde už na najbližšom zasadnutí 6. júna.

Argumenty pre nižšie sadzby v eurozóne sa nehľadajú ťažko. Hospodársky rast v prvom štvrťroku síce mierne ožil, ale eurozóna má za sebou viac ako rok trvajúcu stagnáciu. Cenové tlaky aj kvôli slabému dopytu postupne odznievajú, a hoci niektoré položky v jadrovej inflácii zostávajú zotrvačné, odhadujeme, že celková inflácia je na dobrej ceste k 2% cieľu. Z pohľadu centrálnej banky je v tomto ohľade zásadná dynamika miezd, ktoré podľa dostupných vysokofrekvenčných indikátorov nielenže ďalej nezrýchľujú, ale relatívne viditeľne spomaľujú do rozmedzia 3-4 %.

K znižovaniu sadzieb však ECB pristúpi veľmi opatrne. Skúsenosť z nástupu inflačnej vlny, ktorú ECB vyhodnotila ako dočasnú záležitosť, a preto zareagovala s veľkým oneskorením, je v Rade guvernérov dôvodom, prečo je percepcia rizík stále asymetrická. Inak povedané, riziko prílišného utiahnutia menovej politiky (a negatívny dopad na rast) je z pohľadu centrálnych bankárov menej závažné ako opätovné rozhorenie inflačného požiaru, kedy by ECB bojovala o svoju vlastnú kredibilitu. A tá je na konci dňa tým najdôležitejším nástrojom, ktorým centrálne banky disponujú pri plnení menovo-politických cieľov.

MF SR poskytne financie na prospešné služby a na projekty miest a obcí

Podobne ako trhy sa domnievame, že ECB nebude znižovať sadzby na každom z nasledujúcich zasadnutí. V tomto roku odhadujeme zníženie sadzieb v rozsahu 75bps, podobne ako v prvej polovici roka budúceho, čím by sa centrálna banka mala dostala na doletovú hladinu 2,5%.

Vôbec prvýkrát od vzniku eurozóny tak dôjde k tomu, že ECB začne nový cyklus menovej politiky skôr ako Fed. A šéfky ECB Ch. Lagardeová zatiaľ hovorí vcelku sebavedome o tom, že ako inštitúcie nie sú „Fed dependent“, ale „data dependent“. Na tom je kus pravdy, napokon k divergencii politík došlo aj v období 2015-2019. Zásadný je ale rozsah tejto mimobežnosti. Hlavnou obavou centrálnych bankárov je totiž dopad slabšieho eura do vyšších dovezených cenových tlakov v situácii dohašovania inflačného požiaru.

Sama centrálna banka však uvádza, že dopad slabšieho eura do inflácie nie je zásadný. Na druhej strane, ak by mal Fed držať sadzby na súčasnej vysokej úrovni po dlhšiu dobu, pre ECB to bezpochyby bude dôležitý argument neísť s úrokovými sadzbami významnejšie dole.