Slovenský paradox: Automobilová veľmoc na chvoste v predaji elektromobilov

Slovensko je svetovým lídrom v počte vyrobených automobilov na obyvateľa, no paradoxne patrí v rámci Európskej únie medzi krajiny s najnižším podielom elektromobilov na cestách. Zatiaľ čo v našich fabrikách sa čoraz častejšie montujú batériové modely pre celý svet, slovenský zákazník zostáva verný tradičným spaľovacím motorom. Čo by však znamenala „vynútená“ a prudká elektromobilita pre našu ekonomiku?

Súčasný stav: Podiel v predaji (2025 – 2026)

Podľa aktuálnych údajov z registrácií nových vozidiel sa podiel čistých elektromobilov (BEV) na Slovensku pohybuje na úrovni približne 5 % až 6 %. Hoci ide o medziročný nárast, stále výrazne zaostávame za priemerom EÚ, ktorý prekračuje 15 %, nehovoriac o lídroch ako Nórsko, kde predaj spaľovacích áut prakticky zanikol.

Prečo je podiel nízky?

1. Chýbajúce systémové dotácie: Na rozdiel od okolitých krajín Slovensko momentálne neponúka priamu finančnú pomoc na nákup pre bežných občanov.

2. Infraštruktúra v regiónoch: Kým na diaľniciach je sieť nabíjačiek solídna, na sídliskách a v menších mestách je nabíjanie stále výzvou.

3. Kúpna sila: Vyššia obstarávacia cena elektromobilov je pre priemernú slovenskú domácnosť stále bariérou.

Dopad na slovenské výrobné závody

Slovensko je „Detroitom Európy“. Naše štyri (čoskoro päť) automobilky – Volkswagen, Stellantis, Kia a Jaguar Land Rover – tvoria takmer polovicu priemyselnej produkcie krajiny. Prechod na elektromobilitu nie je pre ne len zmenou pohonu, ale totálnou transformáciou.

Sú plug-in hybridy podvod? Reálne spotrebujú o 300% viac paliva

1. Ohrozenie dodávateľského reťazca

Spaľovací motor má približne 2 000 pohyblivých častí, kým elektromotor ich má okolo 20. To je kritický rozdiel.

• Firmy vyrábajúce prevodovky, vstrekovacie systémy, výfuky a palivové nádrže by v prípade prudkej transformácie prišli o biznis. Na Slovensku sú stovky subdodávateľov naviazaných práve na komponenty pre diesel a benzín.

• Ak sa tieto firmy nestihnú transformovať na výrobu chladiacich systémov pre batérie alebo senzorov, hrozí im zánik.

2. Menej pracovných miest v montáži

Výroba elektromobilu je o 30 % menej náročná na prácu než výroba spaľovacieho auta. Roboty v nových linkách preberajú viac úloh. Pri radikálnom prechode by naše závody teoreticky potrebovali menej zamestnancov na samotnú montáž, čo by mohlo vyvolať tlak na prepúšťanie v regiónoch ako Považie, Trnava či okolie Nitry.

3. Príchod „Gigafactory“ ako záchranné koleso

Pozitívnou správou je výstavba továrne na batérie v Šuranoch (Gotion InoBat). Toto je kľúčový krok, aby sa hodnota výroby udržala na Slovensku. Ak nebudeme vyrábať batérie (ktoré tvoria 40 % ceny auta) u nás, budeme len „montážnou dielňou“ pre komponenty dovezené z Číny.

Záver: Adaptácia alebo úpadok?

Prudká elektromobilita je pre Slovensko dvojsečná zbraň. Na jednej strane prináša investície do moderných technológií (ako Volvo v Košiciach, ktoré bude čisto elektrické), na druhej strane ohrozuje tisíce miest v tradičnom subdodávateľskom reťazci.

Prežitie nášho priemyslu závisí od toho, ako rýchlo sa dokážu výrobcovia benzínových a dieselových komponentov preorientovať na novú éru. Ak zostaneme len pri starých technológiách, staneme sa skanzenom autopriemyslu. Ak však ovládneme výrobu batérií a softvéru, naša pozícia automobilovej veľmoci zostane neotrasená.