Východná a južná Európa zažívajú nárast kúpnej sily, čo prispieva k postupnému znižovaniu rozdielov medzi nimi a západnou a severnou Európou. Napriek tomuto trendu však stále pretrvávajú významné rozdiely v rámci jednotlivých krajín. Podľa analýzy spoločnosti NIQ, ktorá sa zaoberá prieskumom trhu, kúpna sila východných regiónov naďalej zaostáva za západnými.
Luxemburčania si už niekoľko rokov po sebe udržiavajú prvenstvo s najväčšou kúpnu silu v Európe, pričom ich priemerná kúpna sila v minulom roku dosiahla 40 931 eur na osobu. Na opačnom konci rebríčka sa nachádza Ukrajina s kúpnu silou 2 478 eur, čo predstavuje len 14 % európskeho priemeru. Medzi členskými štátmi EÚ sú na posledných miestach Bulharsko a Rumunsko s kúpnu silou 8 629 eur a 7 738 eur.
Rast kúpnej sily v EÚ
Krajiny Balkánu vykazujú najnižšiu kúpnu silu v EÚ, avšak zaznamenávajú aj najväčší rast. Nadpriemerný rast sa prejavuje aj v krajinách ako Španielsko a Maďarsko. Celková nerovnosť v kúpnej sile v rámci EÚ sa znížila približne o deväť percent v porovnaní s predpandemickým obdobím, čo poukazuje na pozitívny trend v znižovaní rozdielov medzi členskými štátmi.
Priemerná kúpna sila na hlavu v EÚ v minulom roku dosiahla 19 786 eur, čo je nominálne o 5,5 % viac ako v predchádzajúcom roku. Obyvatelia únie tak mohli vynaložiť približne 8,9 bilióna eur na potraviny, bývanie, služby, energie, investície na dôchodok, poistenie, dovolenky a dopravu.
Výrazné rozdiely medzi regiónmi
Napriek celkovému rastu pretrvávajú medzi regiónmi v jednotlivých krajinách výrazné rozdiely. Napríklad obyvatelia Bukurešti majú kúpnu silu 11 304 eur, čo je takmer štvornásobok oproti najchudobnejšiemu rumunskému regiónu Vaslui. Tieto regionálne rozdiely sú významné aj v iných krajinách, čo poukazuje na potrebu cielenejších politík na podporu hospodárskeho rastu v zaostávajúcich oblastiach.
Slováci míňajú na potraviny najviac
Slováci sú známi tým, že vynakladajú najviac prostriedkov na potraviny v rámci celej EÚ. Tento jav je spôsobený kombináciou vysokých cien potravín a vysokej inflácie, ktorá krajinu zasiahla v posledných rokoch. Naopak, Nemci míňajú na potraviny najmenej, čo je výsledkom vysokých priemerných príjmov a silnej konkurencie na maloobchodnom trhu, ktorá tlačí ceny nadol. Aj napriek rastúcej inflácii sú ceny potravín v Nemecku relatívne nízke, čo potvrdzuje Filip Vojtech, odborník na maloobchod zo spoločnosti NIQ.
Módne výdavky a spotreba v maloobchode
Pokiaľ ide o výdavky na módu, topánky a kožený tovar, najviac míňajú Poliaci a obyvatelia juhoeurópskych krajín vrátane Balkánu. Fíni naopak vynakladajú na tieto produkty najmenej. Východoeurópania míňajú v porovnaní s celkovou spotrebou najviac peňazí v maloobchode – zatiaľ čo priemer EÚ je 33,9 %, v Maďarsku je to 50 % a v Česku 44 %. Vyššia kúpna sila na západe umožňuje tamojším obyvateľom viac šetriť a investovať, zatiaľ čo na východe sú výdavky v maloobchode dominantné.
Napriek pozitívnym trendom v zvyšovaní kúpnej sily východnej a južnej Európy zostávajú rozdiely v rámci EÚ stále výrazné. Riešenie regionálnych rozdielov a zníženie inflácie by mohlo prispieť k vyrovnanejšiemu hospodárskemu rastu a vyššej životnej úrovni pre všetkých obyvateľov únie.
+ There are no comments
Add yours