Nedávne vyhlásenie švédskej ministerky pre klímu a energetiku Rominy Pourmokhtariovej, že jej krajina potrebuje strojnásobiť v dvoch nadchádzajúcich desaťročiach inštalovaný výkon svojich jadrových elektrární a postaviť aspoň desať nových veľkých reaktorov, vyvolalo ohlas médií, aj keď bolo urobené uprostred horúceho.
Nebolo to tento rok prvýkrát: už v januári, niekoľko dní po tom, čo Švédsko prevzalo po Česku predsedníctvo Rady EÚ, švédsky premiér Ulf Kristersson pri stretnutí s francúzskym prezidentom Macronom v Paríži vyhlásil: „Švédska vláda je odhodlaná postaviť nové jadrové elektrárne a francúzska skúsenosť v tejto oblasti na nás urobila veľký dojem.“
Daňový raj na ostrove Man má veľké plány, je cieľom utekajúcich Juhoafričanov
Vláda, ktorá vznikla po parlamentných voľbách konaných vlani na jeseň, urýchlila revíziu švédskej energetickej politiky. Tá síce začala už za predchádzajúceho kabinetu, ale oveľa obozretnejšie.
Nová švédska vlád sa opiera predovšetkým o fakty, ale aj o verejnú mienku, vo Švédsku jasne projaderné. Krajina má jednu z najambicióznejších energetických politík v EÚ s cieľom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu už v roku 2045. Dáta však ukazujú (tak ako vo väčšine krajín únie), že emisie klesajú príliš pomaly a cieľov pre roky 2030 a tým skôr 2045 či 2050 bude ťažké, ak nie nemožné, dosiahnuť bez zásadných zmien nielen v energetike.
+ There are no comments
Add yours