Zlato a „kolaps reálnych sadzieb“

Posledné roky nabúrali rad dovtedy slušne fungujúcich korelácií, niekedy aj kauzalit. Medzi ne patrí aj tá medzi cenou zlata na jednej strane a reálnymi sadzbami na strane druhej. Ako vyzerá aktuálna situácia?

Bank of America opisuje spomínané dve premenné v nasledujúcom grafe. Z neho je zrejmé, že po niekoľko rokov sa cena zlata a reálnej sadzby držali pomerne pevne ruka v ruke. Nie náhodou sa teda hovorí o tom, že práve reálne sadzby sú jednou z hlavných premenných, ktoré ceny žltého kovu ovplyvňujú. Logika by tu mala byť taká, že s vyššími reálnymi sadzbami rastú pri aktívach negenerujúcich nejaký tok hotovosti náklady príležitosti.

Inak povedané, pokiaľ dlhopisy, či dividendové akcie ponúkajú len veľmi nízke príjmy, náklonnosť k zlatu a jemu podobným aktívam môže byť výrazne vyššia, než keď sú príjmy z úrokov a dividend vysoké. A graf to až do roku 2022 potvrdzuje, podobne ako niektoré ďalšie štúdie a obrázky:

V INDEXOVÝCH DÔCHODKOVÝCH Fondoch je už 65% úspor! BUDE TO STAČIŤ?

Ako som spomenul, vzťah zlato-reálnej sadzby ale patrí medzi tie, ktoré sa v posledných rokoch dosť rozpadli. Zaujímavý je v tejto súvislosti komentár od BofA. Ten totiž hovorí, že cena zlata v sebe odráža očakávania kolapsu reálnych sadzieb. Nie je to tvrdenie celkom odvážne? Uvážme nasledujúce:

Po prvé: Za reálne sadzby sú tu brané výnosy desaťročných vládnych dlhopisov. Tie nominálne teraz dosahujú 4,1%, za posledné dva, tri roky si prešli celkom horskou dráhou. Niet divu, vo svete rozkolísanej inflácie sa intenzívnejšie uvažuje o tom, aký je a bude cyklus a dokonca aj ďalší trendový a štrukturálny vývoj. Teda či nastane návrat k predchádzajúcemu normálu (roky pred rokom 2020). Či či to bol vlastne nenormál a teraz už nastal návrat ku skutočnému normálu.

Každopádne ako veľmi hrubá mierka sa pre výnosy desaťročných dlhopisov dá použiť nominálny rast produktu. S 2+% infláciou a 2% reálnym rastom by dosahoval 4+% na nominálnej úrovni a na ona cca 2%. Nebol by som taký prekvapený, ak by sa tmavo modrá krivka síce s vlnami, ale predsa len ochotala stále okolo tejto úrovne. Aj keby pritom reálne sadzby zamierili len na polovicu vzdialenosti „indikované“ zlatom, blížili by sa nule. Zlato by teda podľa tejto logiky možno veštilo hlbokú recesiu.

Po druhé: Vyššie uvedené ale nie je vlastne tým, prečo je pre mňa ono tvrdenie o kolapse reálnych sadzieb prekvapivé. Ide o to, že v rámci zabehnutej logiky by sa uvažovalo skôr o tom, prečo sa zlato odtrhlo od sadzieb. A nie prečo sú sadzby odtrhnuté od zlata (a teda kedy a ako sa k nemu budú vracať). K odtrhnutiu zlata od sadzieb by sa pritom dala dodať množstvo teórií, vrátane často skloňovanej geopolitiky, či rezervnej politiky niektorých centrálnych bánk.

K tomu by sa všeobecnejšie dalo uvažovať o tom, že niektoré vzťahy sú nelineárne, alebo fungujú len v určitom rozmedzí. Či dokonca len pri určitej rýchlosti zmeny premenných. V súvislosti so zlatom a sadzbami tiež môžeme naraziť na tézu, že väzba je tu silnejšia pri nižších úrovniach sadzieb. V grafe ale vidíme, že na jeho počiatku bolo zlato pri súčasných úrovniach reálnych sadzieb vzorne na zodpovedajúcich cenových úrovniach (roky 2006/7).