Pojem „zmeny režimu“ v investovaní nazerá na ekonomické, spoločenské či politické prerody z hľadiska náhlosti, významu a hĺbky. Modelovaním ich možných dopadov na hodnotu aktív – mien, dlhopisov či akcií – napomáha k správnym investičným rozhodnutiam. A práve touto tematikou sa zaoberá Andre Chelhot, kanadsko-libanonský ekonóm a partner britskej investičnej poradenskej spoločnosti Zelof & Partners.
Pôjde Pepe Coin v stopách dogecoinu? Nakročené k tomu má solídne
„Zmeny režimu v investičnom slova zmysle sprevádzajú výkyvy hodnôt, ktorých býva veľa. A hedžové fondy sa vyžívajú na nepokojných trhoch, pretože na pohyboch môžu zarobiť,“ hovorí Chelhot v podcaste PFI Talks, ktorý prináša denník E15 spolu s Prague Finance Institute pri univerzitnom ekonomickom výskumnom pracovisku CERGE-EI.
Jeho pohľad na zmeny v investičných režimoch vychádza z ekonomických dejín impérií. „Keď sa pozriete do histórie, Rímska ríša, perzská, španielska, portugalská, vždy išlo o impéria, ktoré nevytvárali, ale spotrebovávali suroviny a statky z nimi ovládaných území. Briti dobyli Indiu a ďalšie krajiny a vytvorili Spoločenstvo národov (Commonwealth). Väčšina britskej ekonomiky bola tvorená v týchto krajinách,“ opisuje Chelhot, ktorý od októbra spolupracuje s PFI v úlohe hlavného ekonóma.
Podľa neho súčasný globálny hegemón USA je tiež svojho druhu impérium, ktoré nevyrába a len konzumuje a svoju pozíciu udržuje vďaka kontrole ponuky dvoch základných vstupov: surovín a práce. „Okolo roku 1973 sa USA podarilo získať pod kontrolu prvý vstup, keď sa začala ropa oceňovať v dolároch. Pokiaľ máte najpotrebnejší zdroj energie obchodovaný v mene, ktorú sami kontrolujete, ovládate menovateľ. Akonáhle ovládate menovateľ, máte pod kontrolou pomer. A druhá časť prichádza v rokoch 1999 a 2001, kedy nastali dve zásadné zmeny. Jednou je vytvorenie eurozóny a druhou vstup Číny do WTO. A tým si USA zaistili druhú časť, a tou je pracovná sila,“ vysvetľuje Chelhot.
Počas ďalších dvadsiatich rokov tak vo svete trvala situácia, kedy mali Spojené štáty pod kontrolou trh energií a ovládali trh práce, nie nutne vo svojej krajine, a všetko navrch istila hodnota petrodolára. A práve týchto ľahkých 20 rokov podľa kanadského ekonóma prispelo k určitému zmätku vo vnímaní centrálnych bankárov, ktorí si začínali pripadať ako hrdinovia. Pretože nebyť ich, cenová stabilita by predsa na svete nebola. Podľa Chelhota však mali centrálne banky iba svojho druhu šťastia. „Išlo o prostredie, v ktorom pozitívny ponukový šok umožňoval pokles miery inflácie po celom svete, takže ste boli schopní znížiť úrokové sadzby. Týchto 20 rokov je ale za nami,“ hovorí.
Z Kanady na Blízky východ
Tento kanadský analytik a investor s pestrou medzinárodnou skúsenosťou je od októbra tohto roku novým hlavným ekonómom think-tanku Prague Finance Institute. Kariéru naštartoval hneď po univerzite v kanadskej centrálnej banke, kde pôsobil päť rokov ako analytik menových a finančných trhov. „Nevyužil som ponúk zo súkromnej sféry, pretože ma veľmi zaujímal výskum a porozumenie monetárnej politike. Doktorát som považoval za stratu času, pretože keď strávite štyri alebo päť rokov v centrálnej banke, získate oveľa lepší základ ako akýkoľvek akademický titul,“ konštatuje Chelhot.
Z kanadskej centrálnej banky prešiel do medzinárodnej privátne vlastnenej investičnej spoločnosti Olayan Group, ktorú založil saudskoarabský podnikateľ Khaled Suliman Saleh Al Olayan pôsobiaci v poskytovaní servisných služieb spoločnosti Aramco, v súčasnosti najväčšej ropnej firme na svete. Suliman Olayan postupne expandoval na mnohé zahraničné trhy v rámci rodinného holdingu Olayan Group, ktorý riadil do svojej smrti v roku 2002. Podľa nekrológu denníka New York Times patril Olayan medzi najbohatšie osoby v oblasti Blízkeho východu. Andre Chelhot nakoniec pracoval v Olayan takmer dve dekády.
Príležitosť v Grécku a jediná veta
V roku 2016 Chelhot načas svet veľkých financií opustil a začal sa vtedy venovať budovaniu realitného portfólia a investoval do prázdninových gréckych nehnuteľností. „Pre makroekonómov sa v tom čase kariéra nevyvíjala dobre. Hodnoty aktív rástli. Peniaze boli vďaka nulovým úrokovým sadzbám ľahko dostupné. Zručnosti makroekonomického stratéga neboli potrebné,“ spomína. Avšak ekonomické otrasy a rast miery inflácie v dôsledku koronavírusovej pandémie spustili proces vedúci postupne k zmene investičného režimu. Po rokoch útlmu sa znova dostali do kurzu makroekonomické znalosti. Chelhot zmenu zhrnul na sociálnej sieti LinkedIn do troch slov: „Macro is back!“ Počas čovidu tak na seba dokázal upútať pozornosť verejnosti aj kolegov. Rozprúdil debatu o dôsledkoch rokov uvoľnenej menovej politiky, po ktorých nasledoval inflačný šok. V reakcii dostal ponuku na prácu makroekonomického stratéga v investičnej spoločnosti Zelof & Partners. „Ak nerozumiete tomu, čo sa deje v geopolitice, je ťažké pochopiť reakcie regulátorov, či už ide o menovú alebo fiškálnu politiku, a teda makroekonomiku. Veľa ľudí hovorí: Centrálne banky sú nezávislé. Nie, nie sú. Tiež sa pozerajú na geopolitiku,“ hovorí Chelhot, ktorý sa následne spolu s kolegami zo spoločnosti Zelof spojil s PFI.
+ There are no comments
Add yours